Sedíme v jednej zo sál Stanice postavenej z preprávok od piva, v komornej atmosfére, oproti nám Juraj Kušnierik s pohárom červeného vína zanietene rozpráva o jednej fascinujúcej krajine. O krajine, do ktorej sa neustále vracia, o ľuďoch, ktorých pozná a o hudbe, ktorú počúva. Island je pre súčasnú hudbu zemou zasľúbenou. Juraj Kušnierik v islandských hudobníkoch spoznáva skvelých a príjemných ľudí, spoločníkov, ktorí sa na nič nemusia hrať. Netvári sa ako znalec, vychádza zo zážitkov zo stretnutí s mnohými umelcami a živo a farbisto opisuje vlastný názor na úspech islandskej tvorby. Hudobníci tu tvoria skôr komunitu než konkurentov, čo je v našej kultúre celkom nevídaný jav.

„Devätnásťročná Björk sa v pokročilom štádiu tehotenstva objavila v televíznej šou s odhaleným bruchom a to vyvolalo také pobúrenie, že ľudia volali do televízie aby program okamžite zrušili,“ smeje sa Juraj Kušnierik a zvyšok sály spolu s ním. Potom nám púšťa úvodnú skladbu jej albumu Gling Glo, nasledujú ukážky islandského punku, popu či hardcoru.

Absolútnou bodkou za príjemných večerom je projekcia vizuálne a hudobne mimoriadne pôsobivého dokumentu Heima zachytávajúceho turné skupiny Sigur Rós po rodnom Islande.

Beáta Macková, novinársky workshop